Publikácia skúma zmeny v energetike na úrovni EÚ po tzv. východnom rozšírení v rokoch 2004 a 2007, keď do Únie vstúpilo 10 postkomunistických štátov strednej a východnej Európy. Tieto si so sebou priniesli nielen závislosť na energetických dodávkach z Ruska, ale aj záujem sa tohto problému zbaviť a posilniť svoju energetickú bezpečnosť.

A práve preferencie, ktoré tri skúmané krajiny (Česká republika, Poľsko a Slovensko) presadzujú na úrovni EÚ, im majú zabezpečiť jej zlepšenie. Práca argumentuje, že preferencie nie sú výsledkom objektívneho kalkulu materiálnych charakteristík štátu, ale sú filtrované subjektívnym vnímaním schopností a zraniteľnosti (obmedzení) zo strany rozhodovateľov.

Na lepšie uchopenie takéhoto vnímania vlastností štátu využíva práca konceptuálny rámec teórie rolí, prístup zahraničnopolitickej analýzy. Identifikuje dve hlavné roly, ktoré následne určujú podobu preferencií presadzovaných na úrovni EÚ.