Počiatkom i koncom všetkej filozofie je sloboda, formuluje F. W. J. Schelling. V duchu tohto hesla sa predkladaná kniha venuje otázke po význame pojmu slobody. Východiskovým bodom k tomuto skúmaniu je podrobne sledovaný Heideggerov motív slobody z rokov 1927 - 1930. Z neho sa ukazuje, že zmysel slobody bazíruje na rozličnosti, ktorá neznamená len rôznosť jej výrazov, ako napr. ten existenciálny, či transcendentálny, ale taktiež jej založenie na pôvodnejšej ontologickej diferencii a jej variácií v zmysle rozličnosti bytia, súcna a sveta. Popri skúmaniu tejto fundamentálnej spojitosti medzi slobodou a diferenciou, je v knihe pojednané vyrovnanie sa s Kantovým pojmom slobody ako spontaneity a autonómie a zároveň sa kladie dôraz na jeden zo súčasných fenomenologických pojmov slobody, a to slobody ako parciálnej kauzality od nemecko-maďarského filozofa L. Tengelyiho.